Z bežného rána nepočujúceho rómskeho dieťaťa…
Je včasné ráno, do starého dreveného okienka sa derú prvé lúče slnečného svitu. Stojím pri
prahu malej chatrče, je postavená z hliny a drevených kolíkov, vo vnútri nemajú ani podlahu.
Drevo v provizórnom kozúbku praská. Všetci spia v jednej chyži, takmer piati. Na jednu
posteľ sa nezmestia všetci. Po vodu chodia dva kilometre pešo. Na posteli sedí malý rómsky
chlapček, kochá sa pohľadom z toho okienka na brieždenie. Na ohlásenie mamy nereaguje.
Zlezie z postele a snaží sa svojimi gestami a mimikou niečo naznačiť, avšak stáva sa terčom
posmechu v dome. Nemá sa kam schovať, ani sa o koho oprieť. Nikto ho nechápe, nikto
nerozumie jeho svetu. Ostáva sám, nepovšimnutý, izolovaný. Je to Bohom zabudnuté dieťa?
Horíme túžbou mu pomôcť! Dostať ho do sveta, kde sa už nikdy nebude cítiť sám
a nepochopený.
Komunita, ktorá komunikuje očami a gestami
Nepočujúci Rómovia predstavujú jednu z najviac prehliadaných skupín v spoločnosti. Okrem
sluchového postihnutia a etnickej príslušnosti čelia aj jazykovej deprivácii, ktorá im sťažuje
vzdelávanie, prístup k informáciám a právo žiť dôstojný život. Jazyková deprivácia je stav, pri
ktorom jednotlivec v ranom detstve nemá dostatočný prístup k plnohodnotnému
jazykovému vstupu, čo negatívne ovplyvňuje jeho kognitívny, emocionálny a sociálny vývin.
Tento fenomén je obzvlášť závažnejší v prípade nepočujúcich rómskych detí, ktoré bez
včasnej a vhodnej intervencie nemajú možnosť si prirodzene osvojiť jazyk. Je potrebné
poznamenať, že u nepočujúcich Rómov je jazyková deprivácia ešte komplexnejšia, pretože sa
stretávajú s viacerými komunikačnými bariérami naraz, a to medzi rómskym jazykom,
slovenčinou a slovenským posunkovým jazykom. Táto situácia má rozsiahle dôsledky na ich
vzdelávanie, sociálnu integráciu a duševné zdravie.
Na základe nami získaných terénnych dát, môžeme s určitosťou povedať, že život
nepočujúcich Rómov je ovplyvnený niekoľkými faktormi naraz:
Absencia komunikačných jednotiek v rodine – väčšina nepočujúcich detí sa narodí
počujúcim rodičom, ktorí neovládajú posunkový jazyk. V rómskych komunitách sú okolnosti
komplikovanejšie, pretože rodičia často nepoznajú ani slovenský jazyk na dostatočnej úrovni.
Nepočujúce rómske dieťa tak nemá prirodzený prístup k žiadnemu funkčnému jazyku.
Nedostupnosť posunkového jazyka – posunkový jazyk je pre nepočujúcich základným
komunikačným nástrojom, no v mnohých prípadoch sa deti k nemu dostanú až príliš neskoro
alebo vôbec. Rodičia a učitelia často uprednostňujú orálnu metódu (učenie sa hovoreného
jazyka formou odzerania), ktorá je pre nepočujúce deti extrémne náročná a neefektívna.
Ireálnosť formálneho vzdelávania – mnohé nepočujúce rómske deti končia v špeciálnych
školách, kde je výučba zameraná najmä na praktické zručnosti, no nekladie sa dostatočný
dôraz na rozvoj jazyka a kritického myslenia. To vedie k nízkej gramotnosti a obmedzeným
možnostiam v dospelosti.
Dôsledky jazykovej absencie nepočujúcich detí sú hlboké a dlhodobé. Nepočujúce deti, ktoré
si neosvoja v ranom veku jazyk, majú problémy s abstraktným myslením, riešením
problémov a porozumením. Keďže nemajú dostatočnú slovnú zásobu (či v rámci používania
posunkového jazyka alebo písanou formou), ťažko sa orientujú v bežných situáciách – od
vybavenia dokladov až po pochopenie základných právnych či zdravotných informácií.
Štúdie dokazujú, že nepočujúce rómske deti s absenciou z niektorých jazykov môžu mať
vážne psychologické dopady. Nepočujúce deti, ktoré nemajú komunikačné zručnosti, sú
častejšie frustrované, trpia úzkosťou a depresiami. Dovolím si povedať, že nepočujúci
Rómovia patria medzi najviac marginalizované skupiny na Slovensku, sú najslabším článkom
dnešnej spoločnosti. Čelia dvojitému bremenu marginalizácie – za svoju etnickú príslušnosť,
aj za svoje zdravotné postihnutie. Táto dvojitá marginalizácia (tzv. stigma) vedie k izolácii a
nedostatočným možnostiam sebarealizácie.
Keď sa vrátime späť do obdobia osvietenstva a reforiem cisárovnej Márie Terézie, bolo
„Nepočujúce rómske dieťa často prirovnávané k „divokému dieťaťu“, čo je koncept, ktorý
vznikol v minulosti v 17. – 18. storočí a označuje nepočujúce deti, ktoré nemajú prístup
k jazyku, kultúre a sociálnym normám. Tento termín poukazuje na jazykovú a sociálnu
izoláciu, ktorá vedie k rôznym ťažkostiam v budovaní ich identity, komunikácie a schopnosti
fungovať v spoločnosti. Hoci sa tento pohľad nám môže javiť ako archaický, jeho odtlačok
pretrváva dodnes. Táto analógia je však v modernej spoločnosti neakceptovateľná. Dnes je
známe, že jazyková deprivácia nie je biologickou ani prirodzenou súčasťou života
nepočujúcich detí, ale dôsledkom nedostatočnej podpory v rannom veku. Ak dieťa nemá
prístup k posunkovému jazyku alebo kompenzačným pomôckam, zostáva izolované nielen
od svojej rodiny ale aj od okolitého sveta.
Zaujímavým zistením počas našich návštev rómskych komunít bolo, že nepočujúci Rómovia si
spontánne vytvárajú vlastný posunkový systém, ktorý slúži na vzájomnú komunikáciu v rámci
ich sociálneho prostredia. Tento fenomén poukazuje na prirodzenú ľudskú potrebu
komunikácie a adaptácie na jazykové bariéry.
Hoci v súčasnosti neexistuje oficiálne kodifikovaný rómsky posunkový jazyk, je možné že
práve tieto komunitné posunkové systémy môžu predstavovať jeho základ. V mnohých
prípadoch sa v nich odráža lexikálna a gramatická štruktúra, pričom sa tieto znaky kombinujú
s gestami a prvkami slovenského posunkového jazyka. Tento jav je známym príkladom
prirodzene vyvíjajúcej jazykovej modality v situáciách, kde oficiálny jazyk nie je dostupný
alebo dostatočne osvojený.
Podobné komunity, ktoré si vytvorili vlastné posunkové kódy, boli zdokumentované aj
v iných krajinách. Výskum týchto spontánnych jazykov môže priniesť cenné poznatky nielen
v oblasti lingvistiky, ale aj pri tvorbe inkluzívnych vzdelávacích programov pre nepočujúcich
Rómov.
Ako prelomiť kruh izolácie?
Hoci je situácia nepočujúcich Rómov náročná, existujú riešenia, ktoré by mohli výrazne
zlepšiť ich postavenie v spoločnosti:
Za najdôležitejšie považujem včasnú diagnostiku a jazykovú intervenciu – je nevyhnutné, aby
boli sluchové poruchy diagnostikované čo najskôr a aby deti mali okamžitý prístup
k posunkovému jazyku. Bilingválna výučba (posunkový jazyk – písaná slovenčina – písaná
rómčina) by im umožnila rozvíjať jazykové zručnosti na úrovni rovesníkov. Druhou variantou
sú vzdelávacie programy pre rodičov – ak rodičia nepočujúci detí neovládajú posunkový
jazyk, je potrebné im poskytnúť kurzy, ktoré im umožnia efektívne komunikovať zo svojimi
deťmi. To platí dvojnásobne pre rómske rodiny, kde je jazyková bariéra spravidla oveľa
väčšia. Ďalšou je inkluzívne vzdelávanie – nepočujúce rómske deti by nemali byť automaticky
umiestňované do špeciálnych škôl alebo byť zmiešané s deťmi s inými druhmi postihnutia. Je
potrebné vytvoriť vzdelávacie programy, ktoré by im umožnili plnohodnotnú integráciu do
spoločnosti s podporou tlmočníkov a pedagógov. Napokon sú dôležité aj osvetové kampane.
Na Slovensku stále pretrvávajú predsudky voči Rómov a voči nepočujúcim Rómom je ich
pozícia podstatne závažnejšia. Verejnosť by mala byť informovaná o problémoch jazykovej
absencie a význame posunkového jazyka pre nepočujúcich.
Iniciatívy na podporu nepočujúcich Rómov: Svet Ticha a projekt “Tvoríme spolu komunitu
nepočujúcich Rómov”
V snahe riešiť tieto problémy vznikajú z iniciatívy zamerané na podporu nepočujúcich
Rómov. Jednou z nich je občianske združenie Svet Ticha, ktoré založil PhDr. Mgr. et. Mgr.
Tomáš Dunko, PhD. – nepočujúci Róm, ktorý je vyštudovaným právnikom, antropológom a
filológom. Organizácia sa aktívne venuje podpore nepočujúcich a rómskych komunít, pričom
sa zameriava na riešenie otázok vzdelávania, právnych záležitostí a jazykovej deprivácie.
Jedným z významných projektov tejto organizácie je “Tvoríme spolu komunitu nepočujúcich
Rómov”, ktorý je financovaný Ministerstvom spravodlivosti SR. Cieľom projektu je zvýšiť
povedomie o problémoch, ktorým čelia nepočujúci Rómovia, a poskytnúť im podporu pri
integrácii do spoločnosti. V rámci projektu sa organizujú prednášky a workshopy pre
rómskych adolescentov, napríklad na základnej škole v Prešove a v komunitnom centre v
Jarovniciach, kde sa diskutuje o nepočujúcich a ich kultúre. Navštívili sme viacero miest
Nepočujúci Rómovia žijú na opačnej strane sveta, kde predstavuje ticho osamelosť a časté
nepochopenie zo strany rovesníkov, rodiny. Ich problémy by nemali byť prehliadané.
Jazyková nedostatočnosť nie je len individuálnym problémom – je to systémový nedostatok,
ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť. Ak im neposkytneme potrebnú podporu budú najďalej
neviditeľní – nie preto, že nepočujú, ale preto, že im nikto nedal šancu byť súčasťou dialógu
dvoch odlišných kultúr.
